izba jeden
biele čiastočky omietky
zjapali krvavú sonátu o utrpení
sedeli pod nechtami
tykala si s čiernymi démonmi,
čo neznášali bielu
majstri by mali vymaľovať
a sestričky duše namáčať v lúhu
izba dva
sedela na kraji postele
spievajúc uspávanku
uteráku zmotanému v rukách
spinkaj, len spinkaj, miláčik
kovový rám odrážal mesačné svetlo
prechádzalo cez ňu
špatili ho fľaky zo škvŕn bolesti
s hĺbkou mesačných kráterov
izba tri
túžil po poslednej dávke
sníval o padajúcich listoch
hýbali sa obrazom v obývačke
kedysi dávno
rieka mu tiekla naproti
z toho obrazu
mohol zmeniť jej smer
myšlienkou
aspoň zistil ako Rowlingová
objavila hýbajúce sa obrázky
izba štyri
nechala ležať veci
navŕšené na sebe
v obývačke
pred telkou
možno si ich všimne
a vymení obraz za myšlienky
na ňu?
hnevali ju len pastelky
v záchvate ich šmarila do kopy
aj tak by jej ich asi nepovolili
dá sa nimi vypichnúť oko
alebo prepichnúť tepna
izba päť
chodiac hore-dolu
filozofoval
dá sa žiť zo zotrvačnosti?
povinnosťami natiahnutými
vo vnútorných hodinách?
nesekol sa hodinár?
jeden zotrvačník
mu práve nesie sestra
v plastovej miske
s názvom pondelok
(jún 2016)
Na papieri kaktus 